Postupné umiestňovanie neplatičov a neprispôsobivých rodín do jedného priestoru viedlo k súčasnému stavu. Písmená A a B sa vytratili a ostalo len jedno veľké C. Jedna veľká neznáma. Pár ulíc, pár blokov, jedna rampa a svet, do ktorého sa vstupuje obozretne.
Sociálny experiment neuspel pre mnohé premenné. Je naivné sa domnievať, že ak presťahujeme osoby, ktoré sa v interakcii s obyvateľstvom mesta správajú asociálne, zmenia svoje správanie na pozitívne prijateľné. Utópia bez poznania základných sociálnych mechanizmov. Za rampou na sídlisku je svet, ktorý nemá s tým mimo tohto územia porovnateľné hodnoty. Napriek tejto skutočnosti dodnes nie je nič neobvyklé, ak do tohto priestoru umiestňujeme nové a nové rodiny či jednotlivcov. Nie je podstatné, že neriešime krízovú rodinu, problémových jednotlivcov, dôležité je, že ich odstránime z viditeľného svetla do priestoru kde splynú s 8 000 davom.
V tomto období neminie deň, aby sa o sídlisku nepísalo. Tie správy sa objavujú viac či menej sporadicky v negatívnom svetle od spustenia tohto experimentu.
Tento stav majú za následok však aj premenné, ktoré sú v nemalej miere spoluúčastné na stave v ktorom toto sídlisko funguje.
FAKT: na sídlisku od tohto mesiaca nie je elektrická energia,
FAKT: od roku 2010 nie je plyn
FAKT: teplá voda nie je od 2007
FAKT: kúrenie nie je od roku 2006 ...
Suma sumárov 8 000 ľudí v zimných mesiacoch žije v chladných panelákoch bez vody, elektriny, tepla, plynu ... len holých múroch ktoré nemajú okná ani dvere.
Odporcovia konštatujú, že za stav si môžu obyvatelia sami .... áno, na to sa ťažko odpovedá, ale nie všetci a asi je smiešne myslieť si že všetkých 8 000 ľudí má na tomto stave rovnaký podiel. Už sme si ale zvykli, že v prípade osôb žijúcich v sociálne vylúčených lokalitách sa uplatňuje kolektívna vina.
Búranie blokov je už tradičným nástrojom riešenia a kompetentní sa nechávajú chlácholiť zlým technickým stavom. Nuž argument ktorý sa len ťažko prebíja, alebo sa nechce?.
Vysťahujeme ďalší blok, presťahujeme do ďalších bytov PRVEJ kategórie, necháme narastať náš dlh a život ide ďalej. Kam sa podeje 450 osôb je vecou, ktorá už akosi zaujíma menej. Nuž neodíde, nezmizne a ani sa nepresťahuje niekam inam. Ostáva tam kde žila. Luník IX je čierna diera pohlcujúca všetkých ktorí do nej vstúpia. Bytový podnik má menej starostí o ďalšiu bytovku. Osada ktorá vyrastá za bytovkami už nie je nikoho – je len ďalším štádiom experimentu. Pochopiteľné, že sa byty PRVEJ kategórie s astronomickým nájmom stávajú holobytmi s vykurovaním na tuhé palivo. Tieto byty však neprešli ani zmenou kategorizácie a ani sa nik z kompetentných o ne, ako o proklamované byty PRVEJ kategórie nestará. Jediné čo ostáva nezmenné je nájom. Jeden z paradoxov celého experimentu. Neplatiči z bytov nižšej kategórie sme presťahovali do lepšieho s vyšším nájmom v nádeji, že práve ten budú schopní a ochotní platiť. Utópia.